SME

Nefňukal nad sebou, poníženie bral ako súčasť hry. Slováci už zabudli, aký môže byť prezident

Havel sa prihováral aj inak ako cez politické prejavy.

O bývalom prezidentovi vznikol film Tady Havel, slyšíte mě?O bývalom prezidentovi vznikol film Tady Havel, slyšíte mě? (Zdroj: Continental film)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Ako to, že sme schopní mať nádej aj vtedy, keď nás na ňu nič neoprávňuje? Keď nemá základ v ničom vonkajšom, objektívnom, viditeľnom?" pýtal sa Václav Havel, keď ho prijímali v nemocnici a zdalo sa, že jeho telo definitívne opúšťajú aj posledné sily.

Jedným zo stavebných prvkov popularity a aury bývalého československého a českého prezidenta bolo, že sa ako spisovateľ a disident vzoprel režimu aj za cenu straty slobody a do porevolučného verejného života mohol vstúpiť ako nezlomný principiálny muž.

SkryťVypnúť reklamu

Roky vo väzení ho však poznamenali fyzicky a predurčili ho na nekonečnú reťaz ľahších či závažnejších ochorení. Zvykol si na myšlienku, že smrť môže nastať kedykoľvek.

Súvisiaci článok Rakovina je jeho rola i realita. Podľa štatistík som tu už nemal byť, vraví Jiří Bartoška Čítajte 

"Donútilo ma to byť pripravený, to znamená, mať v každej chvíli pred sebou čistý stôl," povedal režisérovi Petrovi Jančárkovi, keď mu v roku 2009 navrhol, aby nakrútil koniec jeho života.

Vtedy už radikálne slabol s každou zmenou ročného obdobia, až sa stal takým krehkým, ako je krepový papier.

Václav Havel zomrel v roku 2011, keď mal sedemdesiatpäť rokov. No dokumentárny film Tady Havel, slyšíte mě? prichádza do českých a slovenských kín až teraz. To, že vzácny materiál, ktorý vtedy vznikol, tak dlho čakal na zverejnenie, konečnému vyzneniu vôbec neškodí.

Skôr naopak.

SkryťVypnúť reklamu

Problém mužov, čo nevedia uniesť moc

V čase nakrúcania s Petrom Jančárkom bol Havel už viac ako šesť rokov na politickom dôchodku. Napriek tomu, kam prišiel, ešte stále ho tam prenasledovala skupina novinárov a fotografov, ako keby bol za každých okolností on tou najväčšou hviezdou v miestnosti.

Čo sa, napokon, potvrdilo, aj keď bol hosťom medzinárodného festivalu v Karlových Varoch.

Neustále dostával žiadosti na verejné vystúpenia, pozývali ho na konferencie, literárne akcie aj na návštevu dievčenského speváckeho zboru. Len veľmi opatrne sa rozhodoval, kedy povie nie.

Nevládal, napriek tomu bol ďaleko od vyplakávania, ako bolo počuť od prezidentského kandidáta po kampani v posledných slovenských voľbách.

Režisér vytušil, že sa mu vďaka takejto osobnosti ponúka skvelá symbolika, na ktorej môže film postaviť. Havel vtedy stíhal popri všetkých povinnostiach pracovať na filmovej adaptácii svojej vlastnej drámy Odchádzanie, čo ich oboch donútilo reflektovať vzostupy a pády prezidenta v neodvrátiteľnej úprimnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Keď Havel v roku 1987 začal Odchádzanie písať, vychádzal z postavy kráľa Leara a myslel si, že v skutočnom živote s tým nebude mať nikdy nič spoločné. Ego, pýcha či nedôstojná panika zoči-voči vlastnej smrteľnosti boli preňho najmä literárnymi kategóriami, ktoré boli a mali zostať fikciou.

"Netušil som, že čoskoro sa do takého sveta dostanem aj ja a stretnem veľa mužov, ktorí majú problém uniesť svoju moc," povedal, pripravený pred Jančárkom vyrozprávať aj to, čo bolo jeho slabým životným miestom.

Mŕtvica, veselý zážitok

V politike neraz pôsobil ako slon v porceláne a nevedel si odieť pragmatickú kožu. Václav Klaus alebo Miloš Zeman to nemali problém využiť a keď sa im to zišlo, verejne ho ponižovali.

Aj také chvíle, ktoré mohla česká spoločnosť vyhodnotiť ako jasné zlyhanie, prijímal ako porážku, ktorá patrí k hre.

SkryťVypnúť reklamu

Vďaka tomuto prístupu mohol mať režisér zapnutú kameru aj vtedy, keď Havlovi odporcovia s nevôľou komentovali, že sa hrabe ešte aj do filmového priemyslu.

Alebo vtedy, keď počas premiéry Odchádzania spadol práve vtedy, keď vystupoval na pódium, či potom, keď sa v médiách objavili prvé negatívne recenzie.

Ešte vzácnejšie zábery vznikli počas jeho pracovnej návštevy v New Yorku. Po mŕtvici sa ocitol v nemocnici, kde sa jeho žena Dagmar Veškrnová snažila personálu vysvetliť, že je poistený, akurát nevie nájsť kartičku poistenca.

"Vôbec to nebol desivý ani depresívny zážitok," komentoval potom ochrnutie polovice tela Havel. "Niečo som rozprával, a nerozumel som sám sebe. Chcel som ovládať svoju ľavú ruku, ale bol to pre mňa iba cudzí predmet. Zdalo sa mi to veselé."

SkryťVypnúť reklamu

Havlova schopnosť ironizovať samého seba sa z filmu vytratí až pri scéne, keď ho príde nakrátko pozrieť dalajláma a po niekoľkých minútach pochopí, že má pred sebou zomierajúceho priateľa, začne mu bozkávať ruky a modliť sa.

Pri pohľade na výraz, ktorý v tej chvíli Havel mal, sa publikum priblíži nevýslovnému tajomstvu človeka, stojaceho zoči-voči smrti.

Nádej za horizontom

Václav Havel ani po zvolení do úradu neprestal písať, jeho prejavy a eseje vychádzali aj knižne. Nebolo to nič zvláštne.

S odstupom času sa to zdá ako niečo, čo musí patriť k nejakej inej, pradávnej realite.

Súvisiaci článok Dobrovodský: Keď v noci navštívim policajné stanice, narážam na komické situácie. Na tvrdý odpor nie Čítajte 

Česi aj Slováci už mohli zabudnúť na to, že kedysi sa im prihováral človek, ktorý sa neprezentoval len cez politický diskurz, ale najmä cez témy humanizmu a konečnosti ľudskej existencie. Muž, ktorý nesprevádzal spoluobčanov len ako ich prezident, ale aj ako jeden z nich.

SkryťVypnúť reklamu

Jeho slová neraz pôsobili ako povzbudenie, rada, skúsenosť staršieho a mali schopnosť povzniesť aj tých, čo prepadali v skepse v osobnom živote či zo spoločenskej situácie. A to napriek tomu, že sám presne nevedel, ako svoje životné nastavenie vysvetliť.

"Nádej prosto v sebe máme alebo nemáme, nech je stav vecí akýkoľvek," počuť jeho slová vo filme.

"Nevieme, kde ju čerpáme. Jej posledný zdroj musí byť kdesi za horizontom pozemského sveta, musí mať akési transcendentálne ukotvenie. Či si to priznávame, alebo to vehementne popierame."

Dokument Tady Havel, slyšíte mě? vstupuje do slovenských kín 11. apríla.

Načítavam video...

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  2. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  3. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  4. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  5. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  6. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  7. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde
  1. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  2. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  3. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  4. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  5. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  6. EQUILIBRIO v Nivy Tower: S výhľadom a víziou
  7. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  8. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 17 833
  2. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 13 631
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 7 528
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 3 191
  5. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 3 113
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 838
  7. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 2 752
  8. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva? 1 728
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  2. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  3. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  4. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  5. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  6. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  7. Jozef Černek: Ako vznikajú kulisy
  8. Ľuboš Vodička: Technické múzeum vo Viedni
  1. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný? 31 145
  2. Michael Achberger: Revolučný trik na chudnutie: Ženy si ho pochvaľujú, trvá len 5 minút denne 21 477
  3. Vlado Jakubkovič: Otvorený list Generálnemu prokurátorovi 19 881
  4. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 19 600
  5. Martin Ondráš: Slintačka a krívačka - prečo to celé nesedí 17 873
  6. Viera Gáliková: Pelíšky - prečo tri pokusy o samovraždu 11 213
  7. Miroslav Ferkl: Magor Magor Magor 9 691
  8. Ján Šeďo: Pomoc "bezradnému MUDr. Kotlárovi", apel na s. "precedu". 6 713
  1. Věra Tepličková: Komu svieti Slnko v sieti?
  2. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný?
  3. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  4. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
  5. Věra Tepličková: Predveľkonočné pašie alebo Aký štát, také Turínské plátno
  6. Radko Mačuha: Prejav Roberta Fica v Moskve. ( fikcia)
  7. Marcel Rebro: Raketový útok v Sumoch je aktom štátneho terorizmu
  8. Radko Mačuha: Čurilla? Veď to je magor.
SkryťZatvoriť reklamu